Je Slovensko len „domček z karát“?

Autor: Andrea Fedorovičová | 12.10.2011 o 17:03 | (upravené 17.1.2012 o 0:13) Karma článku: 6,58 | Prečítané:  290x

Aj na túto v súčasnosti aktuálnu otázku poukazuje Martin Mihalec prostredníctvom svojej druhej tohtoročnej expozície „Hangover - revaluation of all values". Na prvý pohľad nesúrodá inštalácia odráža predovšetkým boj za slobodu jednotlivca. Autor vyrovnávajúc sa so svojími súkromnými bitkami a všeobecne platnými tradíciami diváka zaručene upúta odvážnymi výkrikmi a šokuje vo chvíli, keď to vôbec nečaká.. So let´s get the show started!

Jedno z nosných diel výstavy: Banánová republikaJedno z nosných diel výstavy: Banánová republikaGustav Sabol

 

´Hangover´ - samotný názov výstavy pôsobí do istej miery kontroverzne. .


Dnes žiaľ na Slovensku znie kontroverzne ešte stále kadečo. To je práve problém, s ktorým som sa musel vyrovnať. Ak niekoho moja výstava vyruší z povaľovania sa vo vlastnom bahne strachu, je to len dobre. Má šancu si prehodnotiť sám v sebe, čo mu vlastne vadí a prečo. Je to záznam mojich osobných vojen, no s presahom na celú spoločnosť, v ktorej "žijeme". Čoho sa vlastne bojíme ?

Vždy som zobrazoval len to, čo ma irituje, vzrušuje a „rajcuje". Je pochopiteľné, že takým istým charakterom bude výstava pôsobiť. A som rád. Všetci, čo sa tak budú cítiť, nech veria, že som sa cítil rovnako. Pointou je, že cesta von existuje. To je posolstvo, ktoré odovzdávam tejto spoločnosti. Treba prehodnotiť naše hodnoty. Nežná revolúcia to nedokázala. To je daň za to, že bola nežná, nech to znie akokoľvek kruto. Je to pravda, ktorú sa zdráhame si pripustiť. Žiaľ, posledné udalosti našej "politiky" mi dávajú za pravdu. Nie je inej cesty ako prehodnotiť našu vlastnú identitu. Sme alebo nie sme dosť silní na to mať legitímny štát ? Stojí na dostatočne silných nohách alebo je Slovensko len domček z karát ?

Ide o tvoju  v poradí druhú výstavu. V čom sa líši od debutovej a koľko trvala jej príprava?

Líši sa tým, že je pre mňa v istom zmysle prelomová. Odstránil som zo svojej mysle a umenia úvodzovky, predponu „pseudo". Vykorčuľoval som z postmoderny ako človek vedomý si chýb, ktoré spravil, ako aj ich príčin. Vidím sám seba a teda aj svoju prácu v úplne inom svetle. Nakoľko som mal to šťastie a hneď po prvej výstave v júni som sa odobral na tri mesiace do Nórska, do izolácie od vonkajšieho sveta. Prestal som bojovať na vonkajšom fronte a našiel som víťazstvo v sebe samom. Veci sa vykryštalizovali.

Stretneme sa v expozícii aj so staršími dielami? V akom časovom horizonte vznikali?

Výstava sa priamo týka môjho prerodu, môjho zhorenia a znovu povstania. Myslím, že happening "ja som ja" na vernisáži bol jasným posolstvom. Je to prienik starších a novších vecí, konceptuálne však úplne odlišný od predchádzajúcej výstavy. Túto výstavu považujem za metaforickú dvojbodku v mojej tvorbe.

Do značnej miery bojuješ voči inštitucionalizácii života. Aké ďalšie vojny sú ukryté v tvojich obrazoch?

Máš pravdu, je to všetko o slobode. Rozdiel medzi človekom a inštitúciou je ten, že človek môže všetko, čo mu právo nezakazuje, pričom inštitúcia môže len to, čo jej zákon prikáže. Pričasto zabúdame na to, že sme ľudia a inštitúcie majú len takú moc, akú im sami dáme. A zákony, myslím aj tie, ktoré sa prejavujú ako vzorce správania, takzvané „mémy" - normy, nikdy nie sú tak dokonalé, aby sa nemuseli spochybňovať. Neustále nanovo artikulovať. Musíme nájsť tieto obmedzenia a mreže sami v sebe a dokázať ich odstrániť. O tom je sloboda. Nie o formalizme. A čo sa týka druhej časti otázky, myslím, že všetky, ktoré tam kedy niekto uvidí, tak tam pre neho budú...

Každý druh umenia býva úzko spätý s emóciami človeka a ich prežívaním..  Čo si aktuálne cítil pri tvorbe svojich najnovších diel?

Cítil som spokojnosť, vyrovnanosť. Slobodný uhol pohľadu, čo dokáže vidieť podstatu. Celá výstava je vlastne jeden môj psychologický röntgen.


V kurátorskom texte spomínate Nietzscheho. Akú úlohu zohráva? Čo pre teba predstavuje?

Nietzsche je pre mňa pôrodnou babou, niekým, kto ma „udrel kladivom po hlave". Posledná kvapka, ktorá mi chýbala. Duševný klystír, ktorý ponúkam prostredníctvom mojej inštalácie na výstave. „Memento vivere - pamätaj na život" je jej hlavnou myšlienkou. Je to opak kresťansko-právnej podstaty udržiavania moci strachom- tzv.„memento mori".

Ako nosné dielo výstavy nám predstavuješ obraz  ´Resurrection´, niekoľkometrový abstraktný obraz s motívom srdca.  Aký odkaz nesie?


Myslím, že je to práve tá dvojbodka. Bez preintelektualizovanej teórie čohokoľvek (postmoderna), bez seba zničujúcich sklonov k pátosu a gýču (kresťanstvo), bez strachu zo zákonov a s vlastnou identitou (socializmus), tak práve bez vnútorných mreží sa púšťam do novej etapy svojho života a umenia.

 

Expozícia potrvá do konca mesiaca v priestoroch Chillout & Culture Baru Hopkirk na Karpatskej ulici v Bratislave.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?